Expedícia BERGET 5 – The end of Europe - druhá časť
druhá časť
Dátum konania: 15-17. jún 2007
Miesto konania: ostrov Hemso, oblasť Harnosand, Švédsko
V tomto texte sa nachádza kopa nadávok a podobne. Takže viete čo idete čítať a teda sa nezťažujte.
Deň Druhý
Misia 4:
Pomaly leziem zo stanu. Ostatný sa tu už sem tam motajú. Kdesi blízko húka sanitka. Údajne mal niekto nejaké zdravotné problémy. Ešte nikto nevie aké je to vážne. Najeme sa, je vcelku sranda a čakáme na Tomyho. Príde z brifinku a ideme do akcie. Podľa inštrukcií sa máme zúčastniť útoku na hlavnú bázu spojeneckých síl (NATO). Takže nasadneme na vozy a ide sa do boja. Prichádzame priamo po ceste. Kontakt! Predok kolóny je okamžite v boji. Vzadu nemáme prehľad čo sa deje ale kolóna pomaly postupuje. Dostávame pokyn aby sme obehli nepriateľa po ľavom krídle. Ja a pár ďalších z DAGA-DAGA CAR vlezieme do lesíka naľavo. Máme kontakt. Nádhernou spoluprácou "krycia paľba - presun - krycia paľba - likvidácia nepriateľa" likvidujeme cca 2-3 nepriateľov. Posúvame sa ďalej. Zrazu vyskočí spoza maringotky nepriateľ. Náhodnou rýchlou strelou od pása ho dávam dolu. Prídem k nemu a nadšene ho informujem že dostal Knife kill a že je death. A on mi už oveľa menej nadšene ukazuje rovnako červenú pásku na ruke ako mám ja a smutne odchádza na respawn. Hm cítim sa ako blbec ale žial mal pásku na odvrátenej strane odo mňa. Prejdeme cez cestu. Kontrolujeme stany naokolo. Vnútri je to prázdne. Nič ani pre spravodajcov. Stále sme na ľavom krídle zvyšku našich. Ja, Pavlos, Niekto zo SPIDERS a KIROVa. Ideme ďalej. Nachádzame típka šialene strieľajúceho kdesi vpred z minimi... Vlezieme z otvorenúho priestoru do kopca husto porasteného. Je to pomerne strmo stúpajúci svah pokrytý veľkými balvanmi cca 1-2 metre veľkými. Niekde vpredu napravo pod nami explodujú dymovnice. Slovač útočí. Postupujeme spolu zo spojencami vpred. Začína to byť vcelku mela. Nakoniec dojdeme k holej stene strmo stúpajúcej hore a pozdĺž nej postupujeme vpred. Zrazu som sám vpredu. Zvyšok je prikovaný k zemi paľbou. Mne sa podarí preplaziť k stene a tam sa kryť. Rozhodnem sa vyšplhať na tú stenu a po chvíľke nájdem cestu. Nejak sa pod paľbou dostanem na kryté miesto cca 6-8 m nad ostatných. Mám prehľad nad situáciou. Vpredu postupne likvidujem jedného nepriateľa za druhým. Podo mnou sa objaví nejakým záhadným spôsobom asi Bepon z TG a Veľký Mišo z DF ale nevedia sa dostať ďalej a kryjú sa za veľkou skalou. Musíme stáť proti veľkej sile lebo v krátkej dobe získam cca 10 skalpov z môjho krytu v stene a nepriateľ nemá páru že tam som. Konečne mám pocit že optika a M140 FTK bola správna investícia do môjho koltu. V tej chvíli som mal pocit že som to ja kto ovláda bojisko na dostrel mojej pušky. O intenzite streľby svedčí aj to že ma tá chvíľa v stene stála cca 8 zásobníkov po 70-90 BB. Nakoniec ma nepriateľ objaví a vcelku sústredí paľbu na mňa. Takže mi neostáva nič iné len zmiznúť. Aby som to dokázal tak hádžem RGD2 a takým pomerne absolútne nekontrolovaným pádom sa dostávam dolu. Stena nebola kolmá ale nebolo mi všetko jedno. Až neskôr si uvedmujem ako som riskoval. Dole je ale hlboký mach a lišajník tak nakoniec prežijem iba s udretým ľavým kolenom. Po cca 5 minútach nadávania sa nejako pozviecham a rozdýchavam smrad z RDG2. Kryjem sa spolu so zvyškom za balvanom a dobíjam. Chvíľu oddychujem, rehydrujem a snažím sa urobiť si obraz o situácii. Baterka vo vysielačke odišla a ja zisťujem že som stratil baterky kdesi pri tom páde. Dolu svahom pod nami sa intenzívne bojuje a smrdia dymovnice takže naši nie sú ďaleko. Pri mne sa nachádza len Mišo a Bepon. Kde zostal zvyšok akosi netuším. Počas môjho výletu v sklae sa to tu dosť premiešalo. Rozhodnem sa zostať na krídle. Zrazu zo steny nad nami priletia BBčka. Ktosi mal rovnaký nápad ako ja akurát že je to enemy. A je dosť presný. Našťastie je nablízku medik a ošetruje ma. Pomaly sa presúvam pomedzi balvany. Plazím sa ako potkan aby ma nevideli. Moje dánske M84 v tom machu spôsobia že som takmer neviditeľný. Zrazu zbadám v stene pohyb. Zvyšok už bol ľahký. Jedna dlhšia dávka a pokrik HIT ulahodí môjmu sluchu. Típek asi dostal posledný zásah a odchádza z boja. Vpredu však za padnutým stromom vidím nepriateľov. Nasleduje ďalšia poriadna prestrelka. Nepriateľ ma však nevidí ani na vzdialenosť cca 10m, ktorá nás delí. Likvidujem 2 kým ma odhalia. Pokúšam sa stiahnuť ale tentokrát mi to nejde a pri ústupe ma na vzdialenosť cca 3 metrom pekným full autom dostanú. Končím. Medik v nedohľadne. Naši za balvanom likvidujú toho čo ma zrušil. Ja sa zdvihnem a idem off. Nachádzam naše autá cca 40 metrov od našej pozície a vobec netuším že sú tak blízko. Aj to svedčí o kvalite a neprehľadnosti terénu. Nachádzam sa na ceste idúcej po okraji jazierka kde je stanový tábor a vládne tam totálny chaos. Naši sú všade okolo rovnako ako nepriatelia. Nejde rozoznať živých od off game ľudí. Naše autá sú off game tak skladám veci do káry a obzerám sa okolo. Chaos je jediné slovo ktoré vystihuje situáciu. Zozadu dojde taká vojenská nepriateľská dodávka a sype gule všade naokolo. Naši riešia jeden problém s HiCap zásobníkmi a volajú organizátora ale ten z nepochopiteľných príčin nerieši cheaterov ale nakoniec našich že údajne prehľadávajú súperov. Proste Pičus najväčšieho razenia. A to dokonca mu chalani ukazujú video aj fotky ako nepriatelia cheatujú s HiCap zásobníkmi. Nakoniec nasadáme do áut a ideme znechutene preč. Neďaleko od hlavných bojov sme našli respawn kde je kopa našich (slovákov). Niektorý sa respawnujú a idú ešte do boja a niekto ide s nami do tábora. Ja mám toho dosť tak idem do tábora.
Autá musia respawnovať dlhšie ako osoby.
S odstupom času môžem povedať že táto misia bola pre mňa asi najzaujímavejšia a najviac som si ju užil (myslím z hľadiska bojov a akčnosti). Kopa streľby, partia čo sme boli spolu sme výborne a efektívne a spolu zahrali. Celá bojová časť trvala asi hodinu plnú streľby a akcie. Minul som síce cca 800-900 BBčiek ale zahral som si výborne. (na sebe som mal 14+1 tlačákov) Nebol som stále naviazaný na vozidlá ale sme robili niečo v okolitom teréne. Sám seba som prekvapil ako som sa dokázal pohybovať po bojisku. Počas celej akcie som bol preplnený adrenalínom. Rovnako aj moja výbava fungovala výborne a zbraň rovnako dobre a hlavne efektívne. Od momentu ako sme opustili autá som prešiel za tú hodinu bojom cca 500-600m isto nie viac. Ako čiernu škvrnu však hodnotím situáciu s HiCap_mi a najmä prístup org B5 a to ako situáciu riešili na mieste. Od chvíle ako sme nasadli do áut až po moment návratu do tábora prešli cca 2,5-3 hodiny.
Po príchode do tábora a nejakom čase sa zrazu objavil zástupca organizačného tímu a zvolal všetkých naokolo. Informuje nás že jeden účastník Bergetu 5 skolaboval. Že mal problémy s dýchaním a srdcom. Bol na mieste resuscitovaný ale počas prevozu skonal v sanitke. Hra je z tohto dôvodu prerušená až do 21.00 Sme informovaný že prebehne nejaká pieta za účasti duchovného a podobne.
Slovenská skupina v reakcii na túto udalosť okamžite dáva vlajku na pol žrde na pamiatku zosnulého.
Misia 5:
Máme voľno tak ideme pár ľudí k moru a vlastne si prezrieť okolie. Napadne ma skúsiť prenajať čln aby sme mohli spraviť prepad po mori ale v miestnom malom prístave sme nikoho nenašli. Škoda mohlo to byť zaujémavé. Po nejakom čase ktorý trávime vymýšlaním blbostí, oddychom, jedlom a jednoducho šouslajzingom s okolím sa objaví Tomy s novou misiou. Video z našeho brífinku si môžete pozrieť tu http://www.youtube.com/watch?v=jmJ_KLWuLxU
Neviem síce kde sa čo zmenilo ale v tej chvíli sme zrazu nakoniec plnili úplne inú misiu. Tentokrát som šoféroval Pick-up. Útočíme na pobrežnú delostreleckú batériu. Šli sme vcelku pohodovou cestou až sme sa dostali na okraj lesa. Pred nami rúbanisko pokryté balvanmi široké cca 200-300 metrov. Všade nahrubo mach a lišajník a miestami rašelinové jamy. Uprostred cesta. Na druhej strane strmá stena plná krovia, balvanov a úkrytov. Nemám s toho dobrý pocit. Je cca 11 hodín večer. Joco s pár luďmi opustil kolónu a skúšajú sa dostať k batérii pešo zboku. V strede rúbane sme nečakane stretli partiu spojencov. Mám pocit že rusákov. Rýchla porada a ide sa do boja. Autá po ceste v sprievode pechoty. Ja idem na 3 mieste a za mnou je už len Whiskey. Po cca 50 metroch sa zrazu rozpúta peklo. Posádky áut vyskakujú a tvoria obranný perimeter. Pechota sa rozvíja do lúnie po našich bokoch. Na auto odkiaľsi dopadajú BBčka. Ja som v pohode vnútri voza. Vpredu explodujú RDG2. Všade je krik, streľba, dym je hustý že nevidím na 3 metre. Zrazu sa otvoria dvere a Minoan hádže pušku dovnútra s tým že ako medik bude bez zbrane mobilnejší. Chvíľku ho sledujem pomedzi medzery v dyme. Podľa mňa je šialený. Skáče od jednúho raneného k druhému jak kamzík. Tipujem že si doláme nohy. Všade okolo sú totiž balvany a diery. Boj zatiaľ zúri nezmenšenou silou. Vôbec netuším kde je nepriateľ. Ešte sa objaví Zebra že mu došla baterka. Hodú pušku do vnútra a berie druhú. O chvúľku je späť a mení si zase pušky nazad. Nerozumiem. Ešte sa mi v aute mihne Raziel že má problém s puškou a Mino si berie pušku tiež nazad. Kolóna stojí na mieste len ľudia strieľajú všade naokolo. Zrazu cca 3 metre pred mojím autom zbadám v dyme malý oheň. Zmrznem! Člen B5 tímu odpaľuje bedňu pyra. To je delostrelecká podpora. Skríknem na Whiskeyho že je tu delostrelecká podpora a že nech cúva o život preč. Okolo sú ľudia takže cúvanie je dosť nebezpečné. Pre nich samozrejme. Ale mne a Whiskeymu sa podarí zmiznúť. Lamer a Mazda vpredu sú však off game. S Wh docúvame až naspäť na okraj lesa kde sa nachádza respawn. Dozvedám sa že oproti nám stoja FFF (Finish Freedom Forces) tj jedna z bojujúcich strán. Absolútna väčšina vojsk na našej strane je mŕtva. Všetci postupne respawnujú. Náš útok bol odrazený. Slováci sa dohadujú čo idú robiť a odchádzajú naspäť do boja ale tentokrát skryte cez les a nie cez otvorený terén. Objaví sa Tomy že ide odviezť niekoho so zlomenou rukou. Whiskey zase berie preč nejakú babenku ktorá je dehydrovaná a odpadla. Niekam zmizne aj Lamer. Ostávam sám. Úplne sám. Som živý a nudím sa. Takže sa preplazím na okraj urbane a cez puškohľad pozorujem skalný kopec naproti. Kdesi dolu napravo viacej pri pobreží počujem streľbu ale je to ďaleko. Na mieste kde sa cesta cez rúbaň vinie a preniká na svah oproti spozorujem skupinu nepriateľov. Cca 30 ľudí zíde s kopca a baví sa. Sú to dve skupiny v podstate. Jedna ma svelte maskáče a druhá tmavé. Chvíľu ich pozorujem ale nejak sa rozdelia a rozptýlia. Vraciam sa k autu. Príde Whiskey a s ním Habaky a ešte ktosi. Nejak sa mi ocitne Whiskeyho RPK v rukách tak sa rozhodujem nechať auto na mieste a ukecám Habakyho že cesta je voľná že poďme skúsiť šťastie na "debila" a rovno po ceste prejdime ďalej. Stretávame skupinu mŕtvych nepriateľov ale úplne bez kontaktu prechádzame cca 300-400 metrov od miesta kde cesta prenikne do kopca. Postupne sa naša 3 členná partia rozrástla na cca 15-20 ľudí ako sa k nám pridávali spriatelený bojovníci. Netuším odkiaľ sa vzali. Cez vysielačky sa spájame so zvyšnými slovákmi. Všetci sa nachádzame blízko nepriateľskej základne ale sme v menších skupinách. Plán je počkať na delostreleckú podporu a vniknúť do vnútra základne z rôznych smerov. Čakáme dlho predlho ale podpora nikde. Zrazu sa na ceste pred nami objavia dvaja nepriatelia. Zbadali nás a ušli. Sme prezradený. A je to tu. Okamťite vyrážame do boja. Pred nami sa zrazu objavila plocha so stanmi. Naľavo je menší kopček a na ňom okop. Ten z chodu dobíjame. Stačí dlhšia dávka a nepriateľ zmizol. A to tak že opustil aj druhý ešte lepší okop ako ten prvý. Skáčem do okopu. Som na menšom briežku. Naľavo les napravo parkovisko. Za ním kopec pokrytý balvanmi a hemžiaci sa nepriateľmi. Na parkovisku operuje nepriateľská dodávka na streche s guľometom. Z okopu trčí len hlaveň RPK a moje oči na stopkách. To stačí aby som zlikvidoval strelca z guľometu. Pred autom je ďalší nepriateľ ale toho likviduje niekto iný. Ja ruším ďalšieho strelca z MG. Na aute sa otvorilo okienko ale moja dávka ho hneď zatvorila. Chiľku takto blbneme ale posádka auta zhodnotí situáciu správne a pokúša sa zmiznúť. V tej chvíli sa vynorí z lesa partia slovákov a likviduje auto ranou z M203. To evidentne spomalí a vypadne z boja. Druhú ranu už nestihneme. Na ľavej strane je kopa chalanov z DF. Napravo v lesíku je zvyšok. Situácia je ale dosť nevhodná pre nás. Zrazu sa objaví Whiskey na aute a z dlhej chvíľky sa vyberie rovno na kopec oproti na nepriateľa. Boje stagnujú. Medzi našimi pozíciami je veľká otvorená plocha. My nemôžme k nim a oni k nám. Wh je aj s autom na kopci a okolo neho cca čé nepriateľov, všetci strieľajúci z cca 1-5 metrov na auto. Vypadá ako ovocie obklopené mravcami. Vypadá že má problem. Naši vyštartujú ale paľba nás vráti naspäť. Whiskey to však zvládne a vypadne odtiaľ. Má šťastie že organizátori im dali nefunkčné AT zbrane. Nebol v nich plyn ani munícia. Ďalšia vizitka org... Nepriateľ postupne získava nadvládu. Mne došla baterka v RPK tak ho dávam Pavlosovi keď ide naspäť mŕtvy. Mne ostane len MP5k a dve plynovky. V MP5k mi však po cca 2 zásobníkoch tiež dôjde baterka. Sedím v tom druhom okope na zadku s dvomi plynovkami. Zozadu ide cca 20 nepriateľov. Som odhodlaný nedať sa zadarmo. Jeden nepriateľ o mne nevie a ľahko ho na 3m likvidujem. Ostatný ale o mne vedia a ja nie som schopný vystrčiť hlavu z okopu. Krycia paľba je príliš silná. Okop má cca 2.5m v priemere a jediná šanca je vykuknúť každú chvíľu na inom mieste. Zrazu oproti beží típek a strieľa full autom do okopu. Kryjem sa a padám na chrbát. Oba plyny mieria dopredu nad okop. Típek skáče dovnútra. Ak ste videli Desperáda a scénu kde Antonio a nohami a paľbou odkopáva útočníka ležiac na chrbte tak niečo podobné sa udialo v tom okope. Akurát že teraz to bol sústrel. Padol som. Po chvíli je po boji. Zvyšok nepriateľov postupne zlikvidoval všetkých našich. Stretávame sa na parkovisko a kecáme ako s našimi tak aj s nepriateľmi. Všetci sa tešia celému boju. Bol to dobrý súboj. Postupne ziťujeme čo sa udialo. Prišiel nejaký organizátor a oznámil že do 9,00 ráno je off game čas. Od niekoho z nepriateľov sa dozvedáme že naša skupina cca 50-55 ľudí zaútočila na bázu plnú cca 250 FFF a doplnenú švédmi. Je nám jasné aké sme šance uspieť. Ešte zisťujeme že naša delostrelecká podpora bol típek ktorý sa proste uprostred boja zobral a bez toho aby niekomu niečo povedal niekam odišiel. Ďalší trapas bol že FFF dostali Anti Tank zbrane. Akurat že v nich nemali muníciu (PB guličky) a ani neboli naplnené plynom tj boli totálne naníč. Ďalšia org perlička. Ale začíname si zvykať. Postupne sa všetci zdekujeme do tábora. Ja cestou 2x otočím a spravim taxi rusákom nejakým. Skoro všetci idú spať. Pri ohni zostávame len cca 4-5 ľudia ale po pár drinkoch sa to pomaly odvlečie do stanov. Ja som dosť nešťastný že sa nič nedeje ved dneska to už končí ale Jež ma akosi vyvedie z omylu a informuje ma že je len sobota ráno a že hráme ešte do nedele. Som totálne zmagorený s tých bielych nocí a orientácia v čase je takmer nulová. Idem ja radšej spať.
Expedícia BERGET 5 – The end of Europe »

